Na približne 430 automatických zrážkomerných staniciach podľa meraní
Slovenského hydrometeorologického ústavu spadlo v čase od 1. do 15. júna
na Slovensku asi 32 milimetrov zrážok, čo je 35 percent z dlhodobého
priemeru z obdobia 1901 až 2000 za celý jún. "Medard teda v tomto roku zrejme neúradoval," poznamenal Lapin.
Klimatológ SHMÚ Pavel Faško poukazuje, že za obdobie od septembra
minulého roka do mája každému metru štvorcovému územia Slovenska chýbalo
viac ako 135 litrov vody zo zrážok. Nerovnomerné rozloženie zrážok v
priebehu mája a júna mohlo podľa Faška spôsobiť, že situácia s
nedostatkom zrážok je v niektorých regiónoch odlišná. "V posledných týždňoch napríklad vo viacerých oblastiach západného Slovenska pršalo pravidelnejšie ako v mnohých týždňoch predtým," podotkol.
Lívia Labudová zo SHMÚ hovorí, že aktuálne pozorujú sucho na Spiši a
severovýchode Slovenska. Suché obdobie tu začalo na konci apríla a jeho
intenzita výrazne stúpla predovšetkým v júni. "Po júnových zrážkach sa výrazne zlepšila situácia na západe Slovenska, avšak nahromadený vlahový deficit plne doplnený nebol," poznamenala Labudová.
Z hľadiska pôdneho sucha je situácia najhoršia vo východnej polovici
Slovenska. Výnimočné až extrémne sucho je na šiestich percentách územia
krajiny. Aj napriek júnovým zrážkam naďalej pretrváva pôdne sucho v
hlbšej vrstve pôdy, 40 až 100 centimetrov, aj na Záhorskej a Podunajskej
nížine, skonštatovala Labudová.
"Relatívne nasýtenie pôdy je pod bodom zníženej dostupnosti (menej
ako 50 percent), kedy nedostatok vlahy začína byť stresovým faktorom pre
vegetáciu, až na 70 percent územia Slovenska," tvrdí Labudová. Negatívne podmienky sa podľa nej odrážajú na poľnohospodárskych plodinách.
Rast teploty vzduchu o jeden stupeň znamená približne päť percent až 10 percent nárastu požiadaviek na zavlaženie pôdy. "Ak
sa pôda nezavlaží, prehlbuje sa nielen sucho z pohľadu potrieb
vegetácie, ale aj sucho hydrologické, teda pokles prietokov v riekach,
pokles hladiny podzemnej vody a pokles výdatnosti prameňov," skonštatoval Lapin.
Poukázal, že podiel trvalých zrážok s menšou intenzitou v teplom období
roka klesá. Na druhej strane vzrastá podiel zrážok z prehánok a
búrkových lejakov, ktoré majú väčšiu intenzitu a horšie zavlažia pôdu. "Navyše sú takéto zrážky nerovnomerne rozložené na území Slovenska a nasledujú po dlhšom období bez zrážok," tvrdí Lapin. Dodal, že tieto zmeny možno pripísať k negatívnym dôsledkom klimatickej zmeny.
Situáciu so suchom môžu podľa Faška zmeniť v týchto dňoch búrky.
Napríklad aj tie, ktoré sa na Slovensku vyskytli vo štvrtok (16. 6.). "Dôležité
je však to, že takmer úplne chýbali v posledných týždňoch a mesiacoch
na Slovensku veľkopriestorové zrážky trvalejšieho charakteru a preto sú
charakteristiky sucha u nás v rozsiahlejších oblastiach také nepriaznivé," zhodnotil.